Rímskokatolícka Cirkev
Kostolu v Medziankach patrí prívlastok „starobylý“ , pretože stavba kostola, resp. jeho svätyne siaha do stredoveku. V roku 1992 bola urobená reštaurácia kostola. Plastika sv. Michala z hlavného oltára bola v rekonštrukcii a niekoľko rokov na jej mieste visel maľovaný obraz. V spolupráci s pamiatkovým ústavom bola zreštaurovaná svätyňa kostola, bol zhotovený nový svätostánok, oltár-obetný stôl a ambona. Provizórny obraz na hlavnom oltári bol po rekonštrukcii plastiky sv. Michala nahradený. Bočné oltáre zdobia sochy Božského srdca Ježišovho na pravej strane a socha Panny Márie Pomocnice kresťanov na ľavej strane. V kostole sa nachádza aj štrnásť zastavení krížovej cesty. Po rekonštrukcii sa 19.novembra 1992 uskutočnila na Sviatok sv. Michala slávnostná konsekrácia obnoveného kostola, ktorú vykonali štyria kňazi – miestny farár Ján Švec-Bilý, vdp. Juraj Macák, dekan na dôchodku z Kapušian a dvaja rehoľníci.
Prehľad sv. omší vo filiálnych kostoloch
PONDELOK – Babie
UTOROK – Pavlovce
STREDA – Radvanovce
ŠTVRTOK – Medzianky
PIATOK – Pavlovce
SOBOTA
NEDEĽA – Radvanovce, Babie, Pavlovce, Medzianky
Evanjelická cirkev
Cirkevný zbor Hanušovce nad Topľou patrí do Šarišsko- zemplínskeho seniorátu Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania na Slovenku. Vznikol v prvej polovici 16.storočia potom, ako sa myšlienky Reformácie dostali do týchto končín Východného Slovenska. Reformácia tu mala pripravenú pôdu v tomto kraji vďaka pôsobeniu husitov pod vedením Jána Talafúsa už v 15.storočí. V 16.a 17. storočí používal zbor kostol z predreformačnej doby, lebo šľachta a aj všetok ostatný ľud prijali myšlienky Reformácie. 10.augusta 1717 pri náslinej protireformácii šarišský župan Štefan Bornemisza napriek protestom zemanov pomocou vojska obsadil Hanušovce a kostol, faru i školu so všetkým príslušenstvom a celým protestantským majetkom odobral evanjelikom a odovzdal katolíckej cirkvi. V Hanušovciach v tom čase z 12-tich zemanov boli iba traja katolícky a ku katolíckemu náboženstvu sa hlásili iba dvaja občania. Nakoľko boli Hanušovce na základe uznesení šopronského snemu určené po roku 1681 ako artikulárne miesto, v čase od roku 1717 do roku 1783 si tu evanjelici postavili štyri drevené kostoly, no všetky boli zničené požiarom. Väčšinou preto chodili do kostola na Chmeľov.
Po vydaní tolerančného patentu bol postavený terajší matkocirkevný kostol v roku 1783. Povolenie ku stavbe dostali len začiatkom roku 1783 a 20.augusta 1783 superintendent(biskup) Samuel Nikolai tento matkocirkevný chrám Boží vysvätil. Neskôr v roku 1830 bola ku kostolu pristavená veža. Terajšia fara je z roku 1986 a bola postavená počas pôsobenia farára Jána Bohdana Hroboňa.
Paralelne s históriou Hanušoviec sa vyvíjal aj život v okolitých dedinách(Medzianky, Pavlovce, Petrovce), ktoré spolu s hanušovskou matkocirkvou a s diasporou(Vlača, Remeniny, Ďurďoš) tvoria spolu cirkevný zbor. Od roku 2000 majú bývalé fílie Medzianky, Pavlovce a Petrovce právnu subjektivitu a nazývajú sa dcérocirkvami.
V dcérocirkvi Medzianky bol kostol postavený v roku 1961. V roku 1998 bol prestavaný(z pôvodného kostola zostala len časť veže, bez strechy) a nanovo vysvätený biskupom VD Jánom Midriakom.
V dcérocirkvi Pavlovce je kostol z roku 1964. Tento bol v roku 2001 z vnútra generálne obnovený pod vedením kurátora Jána Beňa. Bol postavený nový oltár, kazateľnica, krstiteľnica, tiež nové lavice a nové vykurovanie kostola. Bol nanovo vymaľovaný.
V dcérocirkvi Petrovce bol od roku 1993 do roku 1997postavený nový kostol. Vysvätený bol v roku 1997 biskupom VD ECAV Jánom Midriakom.
Bývalé najväčšie fílie Bystré a Hermanovce sa v roku 1997 osamostatnili a vytvorili nový cirkevný zbor Bystré.
Zaiste významnou postavou dejín nášho cirkevného zboru bol farár Matyáš Liptay(1780-1787, podľa dostupných zmienok), za čias ktorého bol postavený terajší tolerančný chrám Boží v Hanušovciach n/T.
Najvýznamnejšou postavou, osobnosťou v novodobých dejinách nášho cirkevného zboru(po Tolerančnom patente), ktorá tu pôsobila bol farár Andrej Čorba. Bol našim farárom od roku 1823 do svojej smrti v roku 1845. Je pochovaný na miestnom cintoríne. V roku 1831 napísal veršovanú kroniku o cholerovom roľníckom povstaní na východnom Slovensku a za jeho pôsobenia bola ku kostolu pribudovaná veža, ktorá tu stojí dodnes.
Len necelý rok v našom zbore, po 2.svetovej vojne, tiež pôsobil Otto Vízner, farár našej cirkvi, totalitným komunistickým režimom prenasledovaný a väznený pre horlivú prácu v cirkvi najmä s mladými ľuďmi a pre neochotu podriadiť sa ideológii vtedajšej moci. Je prekladateľom Symbolických kníh, vieroučných to kníh našej cirkvi, z nemčiny do slovenčiny.
Za čias farára Alexandra Izsó-a bol v chráme Božom inštalovaný nový oltár a organ(1937)
Najväčšiu zásluhu na dnešnej podobe živého CZ má farár J8n Bohdan Hroboň, ktorý v Hanušovciach n/T pôsobil v rokoch 1982-1993 a položil skvel základ vnútromisijnej práce. Za jeho pôsobenia sa začalo s vyučovaním detí a mládeže mimo vyučovania náboženstva. Rozbehla sa systematická práca s mladými aj starými. Rekonštruoval sa generálne matkocirkevný kostol zvnútra a postavila sa nová farská budova(1986), tak ako kedysi kostol od jari do jesene, s priestormi pre deti a mládež. Založil novú tradíciu práce v cirkvi a aj vďaka ním začatým aktivitám je aj dnes tento zbor živou súčasťou Kristovho tela cirkvi.
Práca v cirkevnom zbore je dnes široko rozvetvená od detí (10 skupiniek DsB, vyše 150 detí), cez dorast(25), mládež(15) až po dospelých. V zbore pracujú štyri spevokoly (detský, mládežnícky-EFATA, dospelý hanušovský a dospelý petrovský) a hudobná skupina pri spevokole Efata. Pre mladé rodiny a manželov sme začali pripravovať Rodinné Služby Božie(RSB) ako projekt misie medzi mladými rodinami. Začali sme v októbri 2000 a veríme, že nám Pán cirkvi bude i naďalej na pomoci. Bližšie o týchto vnútromisijných aktivitách zboru sa dočítate na jednotlivých podstránkach.
Na svojich biblických hodinách sa stretajú všetky vekové kategórie zvlášť a v nedeľu všetci spoločne na Službách Božích. Tie sú v nedeľu ráno a dopoludnia vo všetkých kostoloch(viď. Pravidelné aktivity).