Z dejín obce Medzianky
Medzianky sú najstaršou obcou v Šarišskom regióne. V roku 2012 oslávili 800. výročie prvej písomnej zmienky. Ležia na rozhraní Nízkych Beskýd a Slanských vrchov, v údolí západného prítoku Tople, v nadmorskej výške okolo 240m. Do roku 1948 mali názov Megeš.
V písomnostiach z 13. až 16. storočia vyskytuje sa pod maďarským názvom Meggyes (Višňové), z ktorého vznikol slovenský názov Megeš. Prvotnosť maďarského názvu je obdobná ako v prípade názvu neďalekého Chmeľovca.
1212
Majetok
Prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1212. Kráľ Ondrej II. daroval kláštoru križiakov v Chmeľove aj megešský majetok pozostávajúci z poli a lesa, siahajúcich na východ až po Topľu. Na darovanom majetku bolo aj sídlisko, lebo časť územia tvorili aj oráčiny. Megeš od roku 1212 do roku 1313 patril kláštoru v Chmeľove.
1319
Vlastníci
Megeš od roku 1212 do roku 1313 patril kláštoru v Chmeľove. Výmenou ho vtedy získal šľachtic Kokoš, syn Rikolfa, ktorý ho v roku 1319 predal ako súčasť panstva Chmeľov šľachticovi Jánovi, synovi Juraja z Drienova. Drienovskí Abovci boli vlastníkmi Megeša ešte aj začiatkom 15. storočia. Neskôr patril zväčša Šošovcom ale aj šľachticom zo Sečoviec, Šemše, Budkoviec a iných.
14.storočie
Gotický kostol
Nepochybne až z iniciatívy šľachtických vlastníkov Megeša tu v druhom – treťom desaťročí 14. storočia postavili gotický kostol, ktorý po neskorších prestavbách stojí až doteraz. Je pravdepodobné, že vtedy sa tu usadili aj noví usadlíci spolu zo šoltýsom a postupne celá dedina prešla na zákupné právo.
1427
Megešské sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 27 port., takže Megeš bol stredne veľkou dedinou. Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala alebo vymrela. Iní stratili pozemky a stali sa z nich želiari.
1543
Zdanenie
V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov zdanili len od 2,1,5 resp. 1 a 3 porty, pričom v roku 1567 tu hospodárili iba 3 sedliacke domácnosti aj to na polovičných usadlostiach. V uvedených rokoch bolo zdanenie 4,4 a žiadna želiarska domácnosť.
1600
Sídlisko v roku 1600 pozostávalo zo siedmich obývaných poddanských domov, kostola, fary a domu šoltýsa.
15. storočie
Úbytok obyvateľov
Po úbytku sedliackych domácnosti od polovice 15. storočia nasledovalo postupné znižovanie počtu obývaných domov v sídlisku.
16.storočie
Napokon koncom 16.storočia bol Megeš malou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom.
Pečatidlo
V 19. storočí používala obec svoje pečatidlo. Výskumom archiválii v ŠOBA Prešov sa podarilo nájsť listinu z roku 1854, na ktorej bol voskový odtlačok pečatidla našej obce. Historické pečatidlo má maďarský text: MEGYES HELYSÉG PETSÉTJE 1837 (pečať obce Megeš – Medzianky). Symbolom je obilný snop a kosák. Nakoľko uvedený symbol má na svojom pečatidle aj veľká väčšina ostatných obcí v Šariši, nebolo možné použiť pôvodný historický symbol pri tvorbe návrhu obecného erbu. Preto autor návrhu erbu pre Medzianky vychádzal z historických skutočností, a to že obec bola pôvodne založená vojensko-strážnou družinou, symbolom čoho je kopija a historický názov obce MEGYES, v preklade Višňové alebo Višňovec, symbolizujú plody višne.
Vlajka
Vlajka obce Medzianky pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/8), zelenej (2/8), žltej (2/8), zelenej (2/8) a bielej (1/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcim do tretiny jej listu. Vlajka obce Medzianky je zapísaná v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou M-118/2001
Hrad
Archeologicky výskum na vyvýšenine zvanej Zámek (kóta 381) asi 1km severovýchodne od Medzianok odkryl zvyšky hradu jestvujúceho v 12.-14. storočí. Z vlastníckej príslušnosti tohto a okolitého majetku, ktorý od roku 1212 patril kráľovi, vyplýva, že hrad postavili z iniciatívy uhorského kráľa v druhej polovici 11. storočia ako jeden z hradov v pohraničí nad blízkou krajinskou cestou vedúcou z doliny Torysa a Sekčova do údolia Tople.
Podobnú funkciu mal hrad Tobol – Maglovec nad Kapušanmi, ale najmä hrad Šariš. Povinnosti kráľovských strážcov v Megeši v 11. -12. storočí a funkcia blízkych hradov v 12. storočí navzájom súviseli. Od roku 1212 do roku 1313 hrad nepochybne slúžil križiakom. V 14. storočí za neznámych okolností hrad spustol. Doteraz nie sú známe ďalšie písomné správy o tomto hrade.