Archeologické náleziská: Zámek, kóta 382.
Na lokalite sa v roku 1982 realizoval zisťovací výskum (M. Slivka, A. Vallašek). Aj keď pred začatím výskumu nebolo vidieť stopy architektúry v teréne, medziansky hrádok nebol všeobecne neznámy. Správy o ňom sa objavovali v starších historiografických prácach, pričom ešte na prelome 19. a 20. storočia museli byť zreteľné ruiny, keďže rozmery areálu, resp. samotného hrádku (70 x 33 m resp 36 x 14 m), uložené v župnej monografii Zemplína, približne zodpovedajú skutočnému stavu zistenému výskumom.
Fortifikačný systém medzianskeho hrádku tvorí pravidelná lichobežníková kamenná architektúra (36 x 13-14 m). V juhovýchodnej časti je obytná veža (14 x 11,6 m) s obvodovým murivom dosahujúcim hrúbku až 330 cm. Iba zo starny skalného zrázu je murivo, tvorené rôzne veľkými kameňmi pospájanými pevnou maltou, zredukované na 270 cm. Oproti obytnej veži, v severnom nároží bola umiestnená vstupná veža (8,5 x 8 m). Zo severozápadnej vonkajšej strany veže bola zrejme vstupná časť ostenia portálu na prvom poschodí, kam sa vystupovalo dreveným rebríkom. Predpokladá sa drevené premostenie ponad priekopu k bráne v palisádovom opevnení.
V severovýchodnej časti hrádku je kruhová cisterna (vnútorný priemer 280 cm), zasekaná do skalného podložia a omietnutá tvrdou vápennou maltou. Architektúru hrádku dotvára obvodové opevnenie, ktorého hrúbka dosahuje 270 cm, čo umožňuje predpokladať na opevnení ochodzu, pomocou ktorej sa komunikovalo na úrovní prvého poschodia do obidvoch veží. Do fortifikačného systému hrádku patrí aj valové opevnenie s valovou priekopou, ktorá vznikla vybraním zeminy použitej na stavbu valu. Konštrukcia valu nebola skúmaná. Autori výskumu však predpokladajú, že val niesol palisádový plot, pretože sám osebe, ako nakopená zemina nemohol v plnej miere zabezpečovať obrannú funkciu.
Archeologickým výskumom boli zistené dva časové horizonty oddelené spálenou vrstvou. Vznik hrádku kladú autori výskumu už do 12. storočia a jeho zánik do 14. storočia. Do tohto horizontu sa hlásia predovšetkým fragmenty keramiky (hroty šípov, torzá ostrôh, pracovné náradie, stavebné vybavenie) a osemramenná bronzová lisovaná spona s puncovanou výzdobou a polygonálnym stredovým otvorom, ktorá zrejme patrila k účelovej symbolike rytierskeho rádu johanitov.
Druhý horizont predstavuje krátke oživenie života na hrádku v 15. storočí, kedy už spustnutý, ale stále funkčný objekt poslúžil bratríckym vojskám pod vedením Jana Talafúza. Z tohto horizontu je pozoruhodný zrekonštruovaný krčah a fragmenty misiek. V podstate je možné hovoriť aj o tretej fáze života na lokalite, aj keď iba krátkodobej. Je ňou vojenská hláska z 2. svetovej vojny, zachytená na nádvorí hrádku. Hrádok v Medziankach, zaujímavý svojou pravidelnou dispozíciou s čelnou obytnou vežou a s cisternou na nádvorí, vznikol pravdepodobne ako kráľovský strážny hrádok vo vtedajšom uhorskom pohraničí. Svojim vznikom patrí k najstarším profánnym kamenným stavbám na území Šariša.
M. Slivka – A. Vallašek: Archeologický výskum stredovekého hrádku v Medziankach. In: Nové obzory 28, Košice 1986